Yersinióza

Názov ochorenia

Yersinióza (Yersiniosis, Mesenteric adenitis)

Charakteristika ochoreniaYersinia

Yersinióza je akútne infekčné ochorenie, ktoré patrí medzi zoonózy. Ide o primárne ochorenie zvierat (mačky, ošípané, psy, dobytok, kozy, hlodavce, vtáky), od ktorých sa človek nakazí sekundárne priamym alebo nepriamym prenosom, alebo kontaminovanými zvieracími produktmi. Pôvodcom ochorenia sú baktérie z rodu Yersinia z čeľade Enterobacteriaceae. Z 18 druhov yersínií vykazuje patogenitu pre človeka iba 5 druhov. Na Slovensku dominujú druhy Y. enterocolitica a Y. pseudotuberculosis, ktoré vyvolávajú najčastejšie obraz akútnej až subakútnej gastroenteritídy. Pre všetky yersiniózy je spoločné, že z miesta vstupu prenikajú do lymfatických uzlín, ktoré bývajú výrazne zmenené.

Pôvodca ochorenia

Pôvodcom ochorenia sú baktérie z rodu Yersinia, do ktorého je v súčasnosti  zaradených 18  druhov :   

  1. Y. aldovae  1984
  2. Y. aleksiciae 2005
  3. Y. bercovieri 1988
  4. Y. enterocolitica 1939 – má dva poddruhy :
    • subsp. enterocolitica 
    • subsp. palearctica
  5. Y. entomophaga 2011
  6. Y. fredericsenii 1981
  7. Y. intermedia 1981
  8. Y. kristensenii 1981
  9. Y. massiliensis 2008
             
  1. Y. mollaretii 1988
  2. Y. nurmii 2011
  3. Y. pekkanenii 2011
  4. Y. pestis 1896
  5. Y. philomiragia 1969
  6. Y. pseudotuberculosis 1965 – má dva poddruhy:
    • subsp. pseudotuberculosis
    • subsp. pestis
  7. Y. rhodei 1987
  8. Y. ruckeri 1978
  9. Y. similis  2008

Len 5 druhov je považovaných za baktérie patogénne pre človeka :

  • Y. pestis pôvodca moru,
  • Y. kristensenii a Y. fredericseniispôsobujú infekcie čriev a mäkkých tkanív,
  • Y. pseudotuberculosis a Y. enterocolitica primárne črevné patogénne baktérie
Najčastejší pôvodca yersiniózy na Slovensku je druh Yersinia enterocolitica, drobná gramnegatívna fakultatívne anaeróbna palička až kokobacil, ktorá je pohyblivá pri 22 oC a nepohyblivá pri 37 oC. Dobre sa rozmnožuje pri teplotách v rozmedzí od 1 oC do 44 oC (aj pri teplote v chladničke, čo sa dá využiť pri diagnostike). Pasterizačné teploty spoľahlivo ničia yersínie. Druh Y. enterocolitica viac ako 50 sérotypov a 5 biotypov. Väčšina z nich nie je pre človeka patogénna. Ľudské infekcie sú vyvolané sérotypmi O3, O5, O8 a O9, biotypmi 2, 3 a 4. Výskyt jednotlivých sérotypov je zemepisne viazaný (napr. sérotyp O8 – USA, Kanada).


Klinický obraz

Inkubačná doba sa pohybuje od 1 do 10 dní.

Zdroj infekcie a prenos

Z hľadiska zdravia ľudí sú hlavným zdrojom yersínií voľne žijúce a hospodárske zvieratá, hlodavce a vtáctvo. Najväčším zdrojom nákazy baktériou Y. enterocolitica sú pre človeka ošípané. Táto baktéria je ubikvitárna; vyskytuje sa bežne v životnom prostredí aj vo vodách jazier. Ľudia sa môžu nakaziť jednak priamym stykom so zvieratami alebo konzumáciou kontaminovaných potravín, predovšetkým surového alebo nedostatočne tepelne opracovaného bravčového mäsa. Boli dokumentované aj ochorenia po konzumácii surových ovocných a zeleninových štiav, surového mlieka a vody. Prenos baktérií Y. enterocolitica môže nastať sporadicky aj z človeka na človeka, priamym kontaktom s bacilonosičom a úplne raritne aj krvou počas transfúzie.

Výskyt je častejší v zimných mesiacoch, ochorenia bývajú spravidla sporadické (v rodinách, hlavne po zabíjačkách), ale boli zaznamenané aj epidémie (kontaminovaná voda, surové mlieko, mäso, údeniny).

Vstupná brána

Zažívací trakt, respiračný trakt, poranená koža.

Príznaky a symptómy ochorenia

  1. Intestinálna forma (črevná infekcia) – enterokolitída, ktorá sa primárne vyskytuje hlavne u malých detí, asi 75% pacientov s yersiniózou patrí do vekovej skupiny detí vo veku od 5 do 15 rokov. Klinické príznaky :
  • horúčka až do 40  oC (43 až 47 % pacientov),
  • bolesti hlavy a niekedy hrdla,
  • nauzea až zvracanie,
  • gastroenteritída so silnou hnačkou (78 až 96 % pacientov)
  • krvavá hnačka (< 10 % pacientov)
  • bolesti brucha (22 až 84 % pacientov)
  • lymfadenitída (zápalové zmeny lymfatických uzlín)
  1. Syndróm pseudoapendicitídy (nepravý zápal červovitého prívesku čreva):
  • pôvodcom je Y. pseudotuberkulosis
  • postihuje hlavne adolescentov a starších ľudí
  • horúčka
  • leukocytóza (zvýšený počet bielych krviniek)
  • bolesť v pravom dolnom kvadrante brucha
  • lymfadenitída (zápalové zmeny lymfatických uzlín)
  • zápal dolnej časti tenkého čreva
  • faryngitída (zápal nosohltanu)
  • konjunktivitída (zápal spojoviek)
  • sepsa (vyplavenie baktérií do krvného obehu)
  • pneumónia (zápal pľúc)
  • meningitída (zápal mozgových blán)
  • infekcie močového a reprodukčného systému
  • celulitída (zápal tkaniva)
  • pyomyositída (hnisavý zápal svalových vlákien)
  • peritonitída, ulcerácie čriev
  • bezpríznakové vylučovanie yersínií
  1. Extraintestinálna forma (mimočrevná infekcia) – sú zriedkavé, častejší výskyt u žien
  1. Asymptomatická forma (bezpríznaková infekcia)

Komplikácie

Vyskytujú sa zriedkavo a väčšinou sú asociované pokročilejším vekom pacienta, prítomnosťou humánneho antigénu HLA-B27 a u osôb so závažným základným ochorením. Klinicky prejav komplikácií :

  • reaktívna artritída (kolenné kĺby, členky, zápästné kĺby) asi mesiac po začiatku ochorenia
  • kožná vyrážka na trupe a na nohách, častejšie u žien (erythema nodosum)
  • proliferatívna glomerulonefritída
  • Reiterov syndróm (konjunktivitída, reaktívna artritída, uretritída)

Patogenéza

  1. vstup yersínií do gastrointestinálneho traktu
  2. adhézia (priľnutie) yersínií na bunky tenkého čreva
  3. invázia (prienik) yersínií do buniek tenkého čreva
  4. sekrécia termostabilného enterotoxínu a lipopolysacharidového endotoxínu
  5. rozvoj lokálneho zápalu v čreve s  tvorbou vredov a nekróz
  6. hnačka s prímesou hlienu a krvi
  7. zápal regionálnych lymfatických uzlín
  8. v závažných prípadoch rozsev infekcie krvnou cestou do rôznych orgánov (pľúca, pečeň, slezina, kostná dreň)

Laboratórna diagnostika

  • bakteriologická kultivácia biologického materiálu (stolice, hnisu, krvi, výteru z konečníka, rany, výteru z tonzíl, likvoru, moču, punktátu z uzlín, atď.)
  • sérotypizácia izolovaného kmeňa a určenie sérotypu pomocou špecifických antisér
  • dôkaz špecifických  protilátok v sére; u akútnej infekcie je charakteristický štvornásobný vzostup titra protilátok pri vyšetrení párových vzoriek, odobraných s odstupom 2 až 3 týždňov. Nízke titre môžu pretrvávať aj niekoľko rokov po infekcii. Dlhodobo vysoké titre znamenajú pretrvávanie baktérií v organizme.
  • molekulárne vyšetrenie kvalitatívnym PCR testom (vzhľadom na nákladnosť testu sa rutinne nevykonáva)
  • imunochromatický test na kvalitatívne stanovenie Yersinia enterocolitica sérotypov O3 a O9 vo vzorke stolice, s výsledkom vyšetrenia do 1 hodiny od doručenia vzorky do laboratória. Test je vysoko citlivý (99%) a vysoko špecifický (99%), vhodný pri podozrení na epidemický výskyt ochorenia, lebo umožňuje v krátkej dobe vykonať väčší počet analýz.

Terapia

a)  Kauzálna liečba (ATB a chemoterapeutiká) – indikované v ťažších prípadoch u septických stavov

  • trimetoprim-sulfametoxazol,
  • aminoglykosidy,
  • doxycyklín,
  • fluorochinolóny,
  • cefalosporíny 3. generácie,
  • chloramphenicol,

b)  Podporná liečba

  • izolácia pacienta a pokoj na lôžku,
  • perorálna rehydratačná terapia, event. infúzia,
  • úprava metabolizmu minerálov
  • postupne šetriaca diéta,
  • probiotiká

c)  Symptomatická liečba

  • antipyretiká,
  • antiemetiká,
  • kortikosteroidy (v niektorých závažných prípadoch – myocarditis)

Prognóza

Väčšina infekcií sa vylieči bez následkov do 7 až 14 dní, asi u 0,5 až 24 % nahlásených prípadov je nutná hospitalizácia, u 0 až 0,5% prípadov ochorenie končí smrťou. Občasné komplikácie vo forme bolesti kĺbov zvyčajne vymiznú do 1 až 6 mesiacov. Kožná vyrážka, ktorá sa môže objaviť hlavne u žien (erythema nodosum) spontánne vymizne v priebehu jedného mesiaca.

Prevencia

  • v súčasnosti nie je vyvinutá žiadna očkovacia látka na aktívnu imunizáciu,
  • osobná hygiena, predovšetkým umývanie rúk,
  • hygiena stravovania (nezávadná pitná voda a potraviny),
  • bezpečné odstraňovanie fekálií a odpadkov,
  • epidemiologické opatrenia pri výskyte nákazy (včasná diagnóza, hlásenie, izolácia pacienta, aktívne vyhľadávanie nepoznaných bacilonosičov, hľadanie zdroja infekcie a cesty prenosu, zvýšený zdravotný dozor v ohnisku nákazy),

Geografický výskyt

Výskyt ochorenia je celosvetový. V rámci EU hlásilo 20 členských štátov  v roku 2009 10381 prípadov humánnej yersiniózy, z toho 2/3 prípadov hlásilo Nemecko. Incidencia v EU je 2,0/100 000, najčastejšie je izolovaný druh Y. enterocolitica, najmä sérotyp O3, s najvyšším výskytom vo vekovej kategórii 0 až 14 rokov. Ročný výskyt yersinióz na Slovensku je na desiatky ochorení.

Analýzy

Prehľad všetkých informácií k bakteriologickým analýzam, ako aj o spôsobe odberu vzoriek a podmienkach ich transportu do mikrobiologického laboratória, je podrobne uvedený v publikácii „Možnosti laboratórnej diagnostiky v klinickej mikrobiológii“ (HPL SERVIS spol. s r.o., 2013).

Literatúra

  1. Bednář M. a kol., Lékařská mikrobiologie, Marvil, 1996
  2. Greenwood D. a kol., Lékařská mikrobiologie, Grada, 1999
  3. Záhradnícky J. a kol., Mikrobiológia a epidemiológia, Osveta, 1991
  4. Trnovec T., Dzúrik R., Štandardné diagnostické postupy, Osveta 1998
  5. Elmer W. Koneman a kol., Color Atlas and Textbook of Diagnostic Microbiology, Lippincott, 1997
  6. http://www.cdc.gov/ncidod/dbmd/diseaseinfo/yersinia_g.htm
  7. http://www.hindawi.com/journals/jpath/2011/182051/
  8. http://www.rightdiagnosis.com/y/yersiniosis/stats-country.htm
  9. Údaje Úradu verejného zdravotníctva SR

Autor

RNDr. Andrea Žáková, MUDr. Daniela Rovná

© HPL spol. s r.o. 2015