Choroby nechtov

Onychomykózy (mykotické infekcie) na dolných končatinách

 

Onychomykóza je chronická infekcia nechtovej jednotky (t. j. nechtovej platničky, nechtového lôžka, koreňa nechta, podnechtového tkaniva alebo aj tkanív v bezprostrednom okolí nechta) na rukách alebo na nohách spôsobená mikroskopickými hubami (tab. 1., obr. 1):

1) dermatofytmi (až 80 % onychomykóz),

2) non-dermatofytmi (druhy saprofytických, oportúnne patogénnych vláknitých húb),

3) kvasinkami (hl. Candida albicans, atď.) - nechty nôh postihujú výnimočne.

 

Tab.1. Najčastejší pôvodcovia onychomykóz na dolných končatinách

 

Dermatofyty

 

Non-dermatofyty

(vláknité huby)

 

Trichophyton rubrum

65 - 90 %

Scopulariopsis spp.

2 - 8 %

Trichophyton interdigitale

5 - 15 %

Aspergillus spp.

2 - 8 %

Epidermophyton floccosum

<1 %

Fusarium spp.

1 - 3 %

Trichophyton spp.

(iné druhy)

ojedinele

Acremonium spp.

1 - 2 %

Microsporum spp.

ojedinele

Phoma spp., iné huby

ojedinele

 

Klinické príznaky

 

Klinické príznaky onychomykóz sú pestré. Infekcia nechtov na nohách sa prejavuje ako postupne sa zväčšujúca farebná škvrna/y (farba závisí           od vyvolávateľa mykózy) spojená s hrubnutím a drobivosťou nechtovej platničky alebo aj odlúčením nechtovej platničky od nechtového lôžka. Infekcia zvyčajne začína od voľného okraja a z laterálnej (bočnej) strany, šíri sa proti smeru rastu nechta (najčastejšia forma). Výsledkom dlhotrvajúcej neliečenej infekcie je deštrukcia časti až strata celej nechtovej platničky (častá forma). Zriedkavo infekcia začína pri koreni nechta alebo sa vyvinie na povrchu nechtovej platničky. Mykóza môže postihnúť jeden (obvykle na palci) alebo viaceré/všetky nechty nôh (alebo aj rúk).

Onychomykózu klinicky imitujú niektoré iné choroby nechtov alebo celkové choroby s prejavmi na nechtoch (napr. psoriáza, atopická dermatitída, poruchy rastu nechtov, lichen planus, bakteriálne infekcie, traumatické a chemické poškodenie, tumory a i.). Stanoviť presnú diagnózu umožnia špeciálne laboratórne testy.

 

Diagnostika

Pacienta so zmenami na nechtoch vyšetrí dermatológ, ktorý podľa klinických prejavov, anamnézy atď. určí pravdepodobnú diagnózu a od neliečeného pacienta zoberie vzorky nechtov na laboratórne vyšetrenie. Onychomykóza sa potvrdí alebo vylúči špeciálnym mykologickým vyšetrením vzoriek - mikroskopicky a kultivačne.

 

1. Mikroskopické vyšetrenie vzoriek nechtov (obr. 2) sa robí v preparátoch prejasňovaných 20 % lúhom draselným alebo sodným, výhodne s prídavkom Parkerovho atramentu (farbenie). Preparát hodnotí skúsený mykologický pracovník - špecialista (posudzuje prítomnosť nielen hubových elementov, ich vzhľad, množstvo atď., ale aj iných artefaktov, prímesí).

 

2. Kultivačné vyšetrenie. Nezávisle od toho, či mikroskopické vyšetrenie bolo pozitívne alebo negatívne, sa vzorky nechtov inokulujú na špeciálne kultivačné médiá, ktoré umožnia rast pôvodcov onychomykózy a inkubujú sa za predpísaných podmienok 2 - 6 týždňov. Počas tohto času sa pravidelne kontrolujú a v prípade rastu húb sa hodnotí ich vzhľad, kvantita, vykoná sa presná identifikácia izolátov. Kultivačný nález sa porovná s výsledkom mikroskopického vyšetrenia a posúdi sa, či daný druh huby môže byť pôvodcom infekcie nechtov alebo ide o kontaminanty (zo znečistenia).

 

Mikroskopický a/alebo aj kultivačný dôkaz pôvodcu umožní odlíšiť onychomykózu od iných chorôb nechtov a pacienta patrične liečiť.

Ak sa prvým mykologickým vyšetrením nepodarilo potvrdiť hubový pôvod nechtových zmien a onychomykóza je naďalej pravdepodobná, je vhodné vyšetrenie zopakovať (nové vzorky od neliečeného pacienta). Rovnako postupujeme aj v prípade rastu non-dermatofytov, húb, ktoré sa bežne vyskytujú v prostredí a v ojedinelých prípadoch nechty infikujú alebo iba kontaminujú.

 

Výskyt a prenos ochorenia

 

Reálne rozšírenie onychomykóz v populácii nie je možné presne stanoviť. Odhaduje sa, že nimi trpí priemerne 3 - 8 % svetovej populácie, v niektorých skupinách osôb (baníci, športovci, seniori, pacienti s imunodeficitom atď.) je však táto proporcia niekoľkokrát vyššia. U nás patria onychomykózy na nohách medzi najčastejšie sa vyskytujúce povrchové mykózy.

Pre vznik a pretrvávanie onychomykózy u pacienta prispievajú viaceré faktory:

vonkajšie - zanedbanie liečby mykózy kože (napr. v medziprstí nôh, na ploskách), zanedbanie hygieny a dezinfekcie obuvi, ponožiek, nástrojov na ošetrovanie nechtov, nevzdušná obuv, úrazy, využívanie spoločných spŕch a iných miest, kde pobývajú  osoby s mykózou kože (plavárne, športoviská, pedikúra, domácnosť).

vnútorné - najmä poruchy cirkulácie krvi na končatinách, vredy predkolenia, cukrovka a iné oslabujúce choroby, imunodeficity, pomalý rast nechtov atď. - zhoršujú výživu nechtov.

Zdrojom pôvodcu infekcie - dermatofytov je človek, raritne zvieratá. Rezervoáry niektorých pôdnych dermatofytov a hlavne non-dermatofytov sú v prostredí (zemina, rastliny, prach atď.).

Prenos infekcie. Onychomykózy patria medzi prenosné choroby - jedinec s mykózou kože a nechtov je pre svoje okolie nebezpečný z hľadiska šírenia infekcie (najviac v období odlučovania kožných šupín a drobivosti nechtov).

A. Dermatofytmi spôsobené infekcie sú prenosné:

priamo - po kontakte s infikovaným jedincom (v prípade onychomykóz           na nohách je takýto prenos nepravdepodobný), alebo podstatne častejšie - nepriamo - pomocou predmetov, materiálov (koberčeky v domácnosti, podlahy v sprchách, vodné jarčeky na kúpaliskách, nástroje na pedikúru, obuv, ponožky atď.), ktoré sú kontaminované drvinou z infikovaných nechtov alebo šupinami                   z dermatofytových lézií.

Často onychomykóze nôh jednotlivca predchádza mykóza kože (medziprstia, plosky nôh) a infekcia nechtov je dôsledkom autoinfekcie.

 

B. Non-dermatofyty - spôsobia onychomykózy (po kontakte so zeminou, rastlinnými materiálmi ap., ktoré sú ich rezervoármi) obvykle po úraze, ošetrovaní nechtov, znečistení a niekedy aj druhotne infikujú nechty poškodené dermatofytmi alebo baktériami. Prenos takejto mykózy na iného človeka by mohol byť nepriamy (napr. pilníky na nechty, obuv), ale je málo pravdepodobný.

 

Prevencia

 

Spočívajú v nasledujúcich opatreniach:

  • zabrániť kontaktu jedinca s pôvodcom (huba) a so zdrojom pôvodcu (človek, zviera),
  • zabrániť kontaktu s materiálmi, predmetmi, na - a v ktorých sa koncentrujú infekčné častice pôvodcu,
  • prerušiť nepriame cesty prenosu infekcie, napr. dezinfekčnými prostriedkami alebo sterilizáciou (napr. prostredie, podlahy, predmety osobného používania, nožnice, pilníky, obuv...),
  • dôsledne liečiť existujúcu mykózu kože na tele a nechtoch (rúk) svoju i osôb v okolí.

 

Očkovanie

 

Možnosť očkovania neexistuje.

 

Terapia

Na liečbu onychomykóz na dolných končatinách sa používajú antimykotiká nešpecifické alebo špecifické, lokálne (roztoky, tinktúry) alebo systémové (tablety).

Výber druhu antimykotika, spôsobu a trvania liečby je individuálny, lekár ho určí podľa rozsahu, trvania, miery postihnutia nechtov, celkového zdravotného stavu a veku pacienta s ohľadom na iné podávané lieky, farmakologické vlastnosti ordinovaného antimykotika, podľa citlivosti pôvodcu in vitro alebo odporúčaní výrobcu či vlastných skúseností. Vzhľadom na pomalý rast nechtov je liečba zdĺhavá - trvá niekoľko mesiacov, i dlhšie než rok. Mala by začať až                po mikroskopickom a kultivačnom potvrdení mykózy a jej pôvodcu.

 

 Použitá literatúra

 

1. Braun-Falco O., Plewig G., Wolff H. H.: Dermatológia a venerológia. Osveta Martin, 2001; 252 - 286

2. Haneke, H.: Onychomykosen. Berlin. 1990

3. Hegyi, E., Stodola, I., Hegyi, V.: Moderná terapia dermatovenerologických chorôb v lekárskej praxi. HEGPROF Bratislava, 1993, s. 351 

4. Hoog de, G. S., Guarro, J.: Atlas of clinical fungi. CBS, Baarn, 1995, s. 720 

5. Roberts, D. T., Evans, E. G. V., Allen, B. R.: Fungal infection of the nail. 2nd ed. Mosby Int Ltd., London, 1998, s. 88 

6. Summerbell, R. C., Cooper, E., Bumn, U., Jemieson, F., Gupta, A. C.: Onychomycosis: A Critical Study of Techniques and Criterion for Confirming the Etiological Significance of Nondermatophytes. Medical mycology 43, 2005, č. 1., s. 39 - 59

7. Zaias, N.: The Nail in Health and Disease. MTP Press Ltd., Lancaster, 1980, s. 260


Autor

Doc. RNDr. Volleková Anna, CSc., mim. prof.,

Oddelenie mykológie

HPL spol. s r.o.

Istrijská 20, Bratislava

vollekova@hpl.sk

 

 

© HPL spol. s r.o. 2014